Zázrak prírody

Tam, kde vietor v korunách stromov ticho v odkaz premení,
tam chvíľa pohne sa v dokonalom súznení.
Žiadne tiene nie sú príliš tmavé,
aby ich nerozplynul motýľ v tráve.

Tam, kde ničotu Božia sila v život naplní,
mnohokrát očiam zázrak nepatrný,
možno praská obal kukly, možno pučí kvet,
možno niekto práve rastie pre tento svet.

Čo je človek ochotný za zázraky
na oplátku dať?
Alebo sa naučil už len brať?…

VĎAČNOSŤ vtáčaťa vypadnutého z hniezda,
ktoré matka obetavo kŕmi.
POKORA stromov pred poryvmi vetra
na svahoch strmých.
DÔVERA srny v jarné lúče,
striedajúc noci chladné a pusté.
LÁSKA včiel ku kvetom farebným a voňavým,
SÚHRA premenou na med procesom zdĺhavým.
Schopnosť úprimného NAČÚVANIA,
aj hora vráti ozvenu, prejav recipročného diania.
TRPEZLIVOSŤ našej Matky Zeme,
ľudskou rukou skúšané tváre nemé.

V prírode ako odraz v jazere je príklad krásny,
Boží prst na ňu ukazuje denne.
Tam je výhľad jasný,
tam je všetko cenné.