Ľahkosť bytia

“Šťastný človek dokáže zmeniť mnoho ľudí. Nešťastní zostávajú otrokmi. Radosť je tam, kde je sloboda. Otvorte sa svetu a svet sa otvorí vám. Aká je podstata reality? Uvedomenie je kľúčom k premene. Keď nájdete odpoveď na otázku ,,Kto som?”, odpoviete si na všetko. Stanete se strojcom svojho šťastia. Život sa odohráva v prítomnosti a vašim poslaním je rozkvitnúť.”

(Učenie Ježišovo)

Denne sa stretávame s rôznymi typmi ľudí. Vyvolávajú v nás tie dobré aj nepríjemné pocity, resp. vlastnosti, podľa ktorých hodnotíme, kto sa nám páči a koho by sme radšej zďaleka obišli.
Človek si vytvára projekcie aj o sebe samom, obraz, ktorému verí a v danom svetle sa prezentuje pred druhými. Inak sa správame pred rodinou, priateľmi, v práci a inak v spoločnosti. Zaujímavé je, že svojim vlastným spôsobom nás vnímajú zase druhí, v závislosti od ich prežitých skúseností. A úplne inak vedieme vnútorný rozhovor sami so sebou, o svojich nevypovedaných pocitoch, bolestiach, túžbach, snoch, skrytých predstavách. Tento obraz sa vekom mení, rovnako ako sa mení náš pohľad na svet.
Vo svojej podstate neustále hrajeme role, na ktorých si postupne skúšame byť všetkým. Nemôžem mať pochopenie s nemocným, či násilím, ak som si tým neprešiel sám. Neexistuje dobré ani zlé, keďže aj na tom nesprávnom sa učíme rozlišovať a prijímať tie správne hodnoty. Práve vďaka pochopeniu „odvrátanej tváre“ sa stávame citlivejšími, trpezlivejšími a vnímavejšími voči potrebám iných.
Napokon, čím sa tak veľmi odlišujeme jeden od druhého? Životnými rolami, ktoré nás vzájomne delia?
Vo svojej najhlbšej podstate sme si všetci rovní. Rovnako túžime po láske, priateľoch, rodine, práci, zabezpečení. Rovnako sa bojíme straty, nebezpečenstva, zmeny, pádov, chorôb.
Umelo si vytvárame rozdiely, ktoré nás nútia prejsť okolo seba na ulici často až s opovrhujúcim pohľadom nesprávne zvolenej kabelky, či spoločenského statusu hodného výsmechu len preto, aby sme pred druhými vyzdvihli vlastnú hodnotu. Nesnažme sa s druhými porovnávať, všetci sme jedineční, hľadajme to, čo nás spája. Neprirodzene vytvorené priepasti nás vzďaľujú, miesto toho, aby nás k druhým približovali a tým aj k sebe samému.
Nemusíme chápať smer cesty druhých, stačí rešpektovať ich rozhodnutia. Oslobodí to našu vlastnú osobnosť a vzťahy k okoliu, zjemní a skrášli naše bytie. Rovnako sa dopúšťame zjavných chýb a mnohokrát takých, pre ktoré ukazujeme prstom na druhého, prípadne nás podobná prekážka v živote ešte len čaká. Výzva, ktorá nás urobí opäť len lepšími a láskavejšími.

¨Vážme si získanú múdrosť, pracujme na tom, aby sme ju denne prehlbovali a milujme stretnutia s ľuďmi, každé jedno nás niečim novým obohatí,
je krásne naučiť sa splývať so životom.¨

                                                                 Janka