Hviezdy noci

Keď na oblohu nočnú sa dívaš,
čerstvý vánok ti líce pohladí,
skrz neho jemnú pieseň vnímaš,
v tom mieri tajomno ti odhalí.

Dovoľ vnútru tú chvíľu stíšiť,
vo vzduchu počuť tóny nebeské,
tvoj dych a šum lístia v jedno zlúčiť,
na chvíľu zanechať ruchy pozemské.

Do svojho ticha stále hlbšie sa ponárať,
tam sídlia pravdy bytia,
dôležité odpovede začnú sa vynárať,
na tie večné otázky žitia.

Anjelský chór cestu sprevádza,
krídlo priehľadné dotkne sa srdca,
hore schodmi kroky navádza,
tá najvyššia sila Otca.

Nechaj unášať sa teplom svetla,
celé jasom ťa zaplaví,
biela žiara všetko zlé pretla,
myšlienky sivé odplaví.

Pomaly svoje oči otváraš,
opäť na tie isté hviezdy hľadíš,
vďačnosťou do oblohy sa vnáraš,
teraz s ňou ľahšie sa zladíš.

Sme jedno – hviezdne nebo i my,
večný kolobeh vesmíru,
nedelí nás čas, diaľka, ani systémy,
sme súčasťou jednej hĺbky zafíru.

Zhony denné maličké sa zdajú,
stresy odvial nočný vánok,
viečka zľahka spánku sa oddajú,
dušiam bez ťažkých schránok.